Keď kone odcválajú na letnú pastvinu, kroky na chodbe stíchnu a triedy ostanú prázdne, nie je to len ticho po poslednom zvonení. Je to ticho, ktoré v sebe nesie príbehy, smiech, aj zopár slzičiek... školský rok 2024/2025 sa pomaly stáva spomienkou a lúči sa ako dlhý deň, po ktorom ostáva nielen únava, ale aj pocit, že to stálo za to.
Za týmto školským rokom nestáli len učivá a známky. Stáli za ním rozhovory na chodbách, tiché povzbudenia pred písomkami, objatia, ktoré boli dôležitejšie než slová. Stáli za ním pády, z ktorých sme sa učili vstávať, a rast, ktorý nevidno na vysvedčení, ale cítiť ho v postoji a v pohľade. A predovšetkým — stál za ním každý ten ranný úsmev, ktorým si jeden človek všimol druhého. Lebo práve ten dáva školským dňom ich najhlbší zmysel.
Každé ráno, keď sa brány našej školy otvorili do nového dňa, prichádzali ste — vy, žiaci plní očakávaní a otázok, kolegovia s odhodlaním učiť, a rodičia s dôverou, ktorú ste nám znova a znova prejavovali. Ďakujem vám všetkým. Bez vás by naša škola nebola tým miestom, kde sa vedomosti spájajú s ľudskosťou, snami a hodnotami.
Ďakujem môjmu pedagogickému zboru – za každé podanie pomocnej ruky, za vytrvalosť aj v náročných chvíľach.
Ďakujem žiakom – za to, že ste prijímali výzvy, znášali omyly a kráčali ďalej – s odhodlaním a niekedy aj s humorom, ktorý nás všetkých držal nad vodou.
A ďakujem vám, milí rodičia — za vašu dôveru, aj keď nebolo vždy všetko dokonalé. Za trpezlivosť v dňoch, keď sa veci nevyvíjali podľa vašich predstáv, aj za pochopenie v momentoch, keď rozhodnutia prichádzali pomalšie, než by ste si želali. Za to, že ste s nami udržiavali dialóg, že ste sa zaujímali, že vám na škole vašich detí záležalo. Vaša otvorenosť a spolupráca boli pre nás oporou, ktorú nevnímame ako samozrejmosť.
Letná pastvina už čaká, leto otvára dvere a my na chvíľu spomalíme, aby sme načerpali silu. Nech je tento čas pre každého z vás naplnený oddychom, radosťou a obnovenou energiou pre nový začiatok.
Ďakujem, že ste boli neoddeliteľnou súčasťou tohto roka. Bol to školský rok, ktorý si zaslúži nielen potlesk, ale aj hlboký obdiv a uznanie. Hoci bol poznačený mimoriadnymi výzvami a podmienkami po požiari, dokázali sme spoločne, že naša škola je viac než len budova. Po požiari nezostal len prach a popol. Zostal duch, ktorý spojil ľudí. Ukázali sme, že vieme stáť spolu. Ako tím. Ako komunita. Ako ľudia, ktorým na škole záleží...
Preto si tento rok zaslúži potlesk — úprimný, s hlbokou úctou k vášmu úsiliu a možno aj s úsmevom, ktorý hovorí o sile a odolnosti.
Ing. Lívia Szabóová, riaditeľka školy